blbosti vo vyzivovom poradenstve

BLBOSTI O VÝŽIVOVOM PORADENSTVE

Slovensko je krajina výživových poradcov-špecialistov-coachov a mnohých príbuzných profesií. Za enormným množstvom služieb „výživového poradenstva“ stojí však často krát ešte viac omylov, fám, preklepov a marketingovo podmazaných blbostí, na ktoré si posvietime v nasledujúcom článku. Oči na stopky, nedajme sa balamútiť …

DISCLAIMER: Pojem „výživár“ je v článku rezervovaný pre akéhokoľvek odborníka na výživu. Článok nesmeruje na žiadnu konkrétnu osobu alebo spoločnosť. Popisuje výhradne vybrané princípy výživového poradenstva. Berte ich s nadhľadom. Vítam Vašu konštruktívnu kritiku v kometároch.

„Stravovací plán pod 10€“

Ak Vás niekto lanári na jedálniček veľmi lacný, dajme tomu menej než 10€ (alebo nedajbože zadarmo), neexistuje, že svoju prácu robí poctivo. Buď vyťahuje predtlačené plány zo šuflíka, alebo Vám poskytne len súbor receptov na varenie – vtedy má slovo „jedálniček“ doslovný význam – môžete podľa neho určitý čas „jesť“, ale či Vám pomôže alebo vydrží, zostáva otázne. Horšou variantou je prípad, kedy jedálniček za smiešnu cenu slúži len ako „marketingový ťah“ na zalepenie očí zákazníka, ktorý po prvotnom nadšení (jupíííí, dostal som niečo zdarma) skočí na predaj mega-drahých doplnkov stravy, ktoré „jedálniček zdarma doplnia pre optimálne výsledky“.

Ak smiem prehovoriť za seba a kolegov-nutričných terapeutov, komplexné zhodnotenie zdravotného, resp. nutričného stavu pacienta/klienta a zostavenie stravovacieho plánu (nie receptára, ale solídneho dokumentu, ktorý analyzuje klienta „od hlavy po pätu“ aj mimo nich), trvá  rádovo niekoľko dní, s prihladnutím k tomu, že každý klient si vyžaduje osobitný precízny prístup, podrobné zváženie aspektov jeho zdravotného stavu a zohľadnenie najnovších vedeckých poznatkov (zdĺhavé čítanie vedeckých štúdií a odbornej medicínskej literatúry patrí do našej automatickej pracovnej náplne).

No povedzte, pýtali by ste za niekoľkodňovú robotu almužnú čoby na dve pivá?

„Stravovací plán za horibilnú sumu“

Opačný koniec cenového extrému sú jedálničky v cenových kategóriách, ktoré priemerného slovenského občana vyjdú rádovo  na niekoľko mesačných výplat. V tomto prípade sa samozrejme nedajú vyvodzovať konkrétne závery. Záleží, čo dostanete.

Ak stravovací plán „deluxe“ ponúka popri poradenstve napríklad i rekondičný víkendový pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli vo Vysokých Tatrách, alebo balíček niekoľkých komplexných nadštandardných odborných lekárskych vyšetrení v kombináciami so službami osobného športového trénera, fyzioterapeuta a nutričného terapeuta …  prečo nie …

Ak naopak máte vystreliť podobnú astronomickú sumu iba za „výživové doplnky“ a podivné diagnostické služby, premyslite si, či Vám skôr nebodne dovolenka a nájdite niečo rozumnejšie. Jednoducho triezvo zvážte pomer cena-výkon a neskočte do pasce.

„Jedálniček-Receptár na mieru“

„Jedálniček na mieru“ (zaujímalo by ma, na koho mieru) ako súbor receptov na dva týždne vydávaný za „výživové poradentvo“ bez akéhokoľvek hlbšieho záujmu o klienta je:

po A. úplne nanič, lebo z klienta robí ovcu namiesto nutrične uvedomelého človeka.

po B. úplná hanba a nehorázna drzosť vočí všetkým výživárom, ktorí sa snažia ku klientovi pristupovať poctivo a komplexne.

Dovoľte stručný odkaz spisovateľom jedálničkových receptárov: Baví Vás varenie? Baví Vás predaj receptov? Založte food-blog alebo napíšte kuchársku knižku … ale prosím, nemýľte si ich s poradenstvom pre ľudí, ktorí potrebujú fundovanú podporu a pomoc v oblasti výživy.

„Zadarmo Vám zistíme Vaše BMI“

Zadarmo Vám ho zistí aj dieťa navštevujúce hodiny matematiky prvého stupňa základnej školy …

Aktuálnu hmotnosť v kilogramoch vydelíte druhou mocnicou telesnej výšky v metroch.

Ak napríklad vážite 85 kilogramov pri výške 190 centimetrov ( = 1,9 metra), potom sa Vaše BMI rovná 85/(1,9×1,9) = 85/3,61 = 23,5

Bonusová  info zdarma: BMI je orientačným ukazovateľom u ľudí s výraznou nadváhou alebo pdváhou, ale nevypovedá nič o telesnom zložení, preto ho každý rozumný erudovaný výživár berie s rezervou. Nedajte sa obalamútiť číslami.

„Vyliečime Vaše problémy pomocou výživy“

Akíkoľvek poskytovatelia poradenstva v oblasti výživy nemajú právne kompetencie k „liečbe“ – liečiť môže z právneho hľadiska jedine lekár.

Pokiaľ ide o poskytovanie výživového poradenstva ľuďom chorým, môže podľa platných zákonov vykonávať túto činnosť jedine zdravotnícky študovaný pracovník, lekár, nutričný terapeut alebo asistent výživy či školená zdravotná sestra.

Výživové poradenstvo ľuďom zdravým podľa platnej legislatívy môžu poskytovať aj tzv. „výživoví poradcovia“ – absolventi súkromných vzdelávacích kurzov zameraných na výživu.

Potadiaľ máme (aspoň na papieri) jasno.

Problém nastváva vo chvíli, keby sa ľuďom (OBROVSKÁ česť výnimkám) po (ne)absolvovaní niekoľkodňového výživového kurzu zachce „hrať na doktora“. Nie je ničím neobvyklým, že v našich končinách sa dočkáte „liečby ochorení“ pomocou pochybných výživových doplnkov a vyšetrovacích metód. Niektorí výživoví poradcovia dokonca zachádzajú tak ďaleko, že nemajú problém púšťať sa do výživy pri veľmi závažných ochoreniach, ktoré jednoznačne patria do rúk lekárskeho tímu (napr. onkologické ochorenia, poruchy príjmu potravy, dedičné metabolické poruchy, ochorenia obličiek, hormonálneho systému…). To sú jednoducho tak závažné a komplexné veci, že keď sme ich ešte ako študenti nutričnej terapie len teoreticky dostali na skúške z klinickej výživy, štyrikrát nás oblial pot.

Koniec koncov, v praxi sa málokedy stretávame s ľuďmi zdravými ako buk, ktorí by len tak z pohnútok mysle navštívili výživovú poradňu. Pokiaľ nejde o mladých ľudí so záujmom o estetické vylepšenie postavičky, ide väčšinou o ľudí nesúcich zdravotné problémy. Nejeden.

V tomto bode sa stretávame s veľkým nepochopením a základným zlyhávaním štátu v oblasti definovania legislatívy o poskytovaní výživového poradenstva (hlavne ľuďom chorým). Ako môže štát byť tak prísny pes na zdravotnícke povolania (ktoré musia všetko dodržiavať do bodky) a otvorene ignorovať porušovanie viacerých zákonov ľuďmi, ktorí si robia nárok na liečenie a propagáciu neschválených liečebných metód („predpisovanie“ nelegálnych liečiv, používanie neschválených diagnostických metód ako domáce testy na alergiu, biorezonancia, detoxikácia, reiki…). Rozum mi neberie, ako môžeme od našich zdravotníkov vyžadovať nesčetné hodiny praxe, stáže, audity, celoživotné vzdelávanie, atestácie … a otvorene sa prizerať „práci“ šarlatánov a podvodníkov s nulovou právnou zodpovednosťou?

Pravdaže ani v zdravotníctve nemáme výživovo všetko tip-top. Kto prekonal hospitalizáciu v nemocnici vie, že výživová starostlivosť a povedomie o výžive býva paradoxne práve na zdravotníckych pracoviskách príšerná. Nemocničnému stravovaniu a edukácii šéfuje (pardon za výraz) stará generácia diétnych sestier na stravovacom oddelení podľa noriem aktuálnych pred 50-rokmi. Lekárske fakulty a zdravotnícke univerzity vychovávajú novú generáciu asistentov výživy, nutričných terapeutov a nutričných špecialistov trénovaných pre priamu prácu s klientom na zdravotníckych i nezdravotníckych pracoviskách podľa najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy … Má to ovšem háčik. Skoro nik nás na Slovensku nechce zamestnať. Muselo by pre nás vzniknúť úplne nové pracovné zaradenie tak, ako je štandardom pre klinických registrovaných nutričných terapeutov v zahraničí….  Koniec rozprávky.

Zdravá výživa nemôže ublížiť

Ale môže. V lepšom prípade niekoľkými prdíkmi a bolestivým bruchom… v horšom prípade smrťou. Smrteľné prípady v dôsledku „zdravej výživy“ môžu mať príčiny psychické (poruchy príjmu potravy) i fyziologické (nesprávne diétne odporúčania v akútnom štádiu závažných chorôb), niekedy žiaľ aj ideologické (vegánska matka podvýživila svoje niekoľkotýždňové dieťa na smrť v dôsledku výhradného kŕmenia domácim mandľovým mliekom).

„Chudnutie 10 kíl za týždeň“

Že na toto ešte niekto naletí. Pre veľký úspech: reálne, fyziologicky prijateľné a trvale udržateľné znižovanie hmotnosti (tuku, nie vody a svalovej hmoty) sa deje úbytkom 0,5 až 1 kilogramu za týždeň. U ľudí obéznych to môžu byť výnimočne v prvotných štádiách chudnutia i 2 Kilogramy za týždeň. Nie viac.

„Revolučný prípravok na chudnutie …“

Keby aspoň jeden revolučný existoval, nepribúdal by každoročne počet obéznych a trh by nepresycovali stále nové a nové zázraky.

Športová výživa rovná sa zdravá výživa

Šikovníci venujúci sa športovej výžive – hlavne oblasti kulturistiky a fitness, sú vďaka krásne vyrysovanému telu častokrát vzorom pre mnohých ľudí usilujúcich o zmenu životného štýlu a lepšie stravovacie návyky. Niekedy však trošku uteká do úzadia fakt, že ľudia pôsobiaci vo fitness sú profesionáli. Venujú väčšinu svojho času a životnej energie cvičeniu a príprave špecifickej stravy. Stravujú sa podľa špeciálnych protokolov, užívajú špeciálne doplnky stravy. Nič pre snílkov, ktorí na gauči s chipsami v ruke očumujú fitness fotky na Instagrame…

Hranica medzi zdravou mierou aktívneho životného štýlu a tvrdou športovou disciplínou na úrovni závodiaceho športovca môže byť veľmi tenká. V športovom výživovom poradenstve vyžaduje rozuné uvedomenie zo strany klienta aj trénera.

Hnať 50-ročnú netrénovanú pani s artrózou na power plate a crossfit tréning môže byť rovnako kontraproduktívne ako zavádzať fitness jedálničky, kde namiesto jedla človek hltá tabletky a proteínové shaky. Podobne by športová výživa nemala byť zamieňaná s liečebnou výživou.

„Chutné doplnky, keksíky, koktaily, čajíky, polievočky, jedlá…“

… a Vaša prázdna peňaženka. Diétne programy založené na konzumácii predpripravených diétnych jedál a shakov nie sú žiadne zázraky. Pozrite na ich zloženie. Vidíte niečo výnimočné? Sú zložené z obyčajných potravín, pekne zabalené a naporcované v pidi-baleniach tak, aby ste sa vyžívali v pocite, že konečne máte pevný režim a nepredbiehate v prežieraní veľrybu. Môžu Vám načas zalepiť oči, ale pokiaľ si výživár mýli svoje povolanie s dealerom doplnkov, vymeňte ho. Okamžite.

„Budete vyzerať ako … (doplňte celebritu) …  Našu metódu vyskúšala aj (doplňte celebritu)“

A prečo by ste vlastne mali vyzerať ako (celebrita x)? Čo ak Vy máte inú telesnú konštitúciu, iné chute, iný metabolizmus, iné zdravotné problémy a iné prednosti, než (celebrita x)? Každý rozumný plastický chirurg Vám povie, že prišívať nos Angeliny Jolie na tvár klienta bijúceho na Davida Hasselhoffa nemusí byť dobrý nápad…

„Poradí Vám Mgr. Ing. bc. Jozefína Mrkvičková, PhD., MBA, výživová odborníčka“

Čo na tom, že pani Mrkvičková získala svoje tituly štúdiom ekonómie a informatiky. Teraz je po víkendovom kurze „titulovaná“ odborníčka na výživu, lebo jej to umožňuje nezmyselná slovenská legislatíva.

Poznámka „pod čiarou“: Výživové poradenstvo je na Slovensku zaradené medzi tzv. voľné živnosti. To znamená, že výživovým poradcom môže byť prakticky úplne ktokoľvek bez toho, aby dokladal akékoľvek potvrdenie o vzdelaní. Čiže ak sa obrazne povedené, pani Mária, kaderníčka alebo pán Ondrej, inžinier ekonómie zo dňa na deň rozhodnú, že budú výživoví poradcovia, stačí navštíviť živnostenský úrad a založiť živnosť. To je všetko.

„Tím našich odborníkov a dietológov …“

 Ak tým „odborníkov a dietológov“ stojí v pozore a je ochotný sa Vám osobne venovať, potom hurá do toho. Ak je ovšem „hviezdny tím“ uvedený len na webovkách ako garant spoločnosti a necháva samotné poradenstvo vykonávať „brigádnikov za pár korún“, nazvala by som to zavádzanie zákazníka…

P.S. „Diétológ“ je lekár, ktorý zložil (v Českej Republike) atestačnú skúšku v obore diétológia.  (dôveruj, ale preveruj)

„Výživové poradenstvo rovná sa detoxikácia…“

Detoxikácia je nezmysel, ktorý vyťahuje pod rúškom strachu peniaze z naivných a fyziológie či biochémie neznalých občanov. Ovšem občan nie je na vine … len by mal mať na pamäti, že dodnes neexistuje jediný, účinný a vedecky preukázaný postup „detoxikácie“, ba dokonca neexistuje ani žiaden ucelený zoznam látok-toxínov, od ktorých sa údajne máme detoxikovať. Žiadna odborná spoločnosť na svete nedefinovala detoxikáciu ako schválený liečebný postup akýchkoľvek ochorení (snáď jedine s výnimkou, kedy sa človek vyslovene priotrávi trebárs olovom, ortuťou alebo muchotrávkou a jeho život visí na vlásku) …

Že vraj detoxikáciu propagujú aj niektorí študovaní lekári, lekárnici a zdravotníci? Máme prosté vysvetlenie pre tento zavádzajúci fenomén. Existuje jeden „jedovatý“ prostriedok v oblasti zdravotníctva bežný i nedostatkový zároveň – nazýva sa PENIAZE (synonymum slova: money, love, bubáky …). Peniaze neraz spôsobujú akútne zahmlenie mysle a poprenie zásad dobrých mravov, slušnosti a lekárskej etiky. Občas dokonca vedú k deštrukcii chrbtovej kosti.

„Výživové poradentvo rovná sa raw, paleo, vegan strava ..“

Každý výživový smer skrýva princípy všeobecne užitočné – napríklad konzumáciu ovocia a zeleniny, dôraz na kvalitu potravín, obmedzenie polotovarov v jedálničku, striedmosť, pohyb …

Drobný problém nastáva v momente, keď je výživár natoľko presvedčený o jedinom stravovacom smere, že svojim klientom tendečne radí „konvertovať na jedinú správnu cestu“. Jedine vegánstvo… Jedine makrobiotika … jedine paleo … Dodržiavanie zásad určitého stravovacieho smeru samozrejme nemusí byť (s trochou šťastia) vyslovene škodlivé, ale zvlášť v liečebnej výžive platí, že skôr než „dojmológiou“ sa musíme triezvo riadiť zdravotným stavom klienta a jeho životnými okolnoťami.

 

Záverom

Zaiste by sa „blbých kecov“ o výživovom poradenstve našlo viac. Nepíše sa mi o nich ľahko. Skôr cítim psiu povinnosť upozorňovať na nekalé praktiky spojené s inak tak nádhernou, zaujímavou a komplexnou vedeckou oblasťou, akou je výživa človeka.

Moderná veda o výžive nám môže pomôcť žiť lepší život. Priala by som si, aby profesia výživového odborníka bola verejnosťu braná výžne – aby sa nestalo, že výživové poradenstvo dostanete na každom rohu ešte aj v salóne na modeláž nechtov. Aby sme neklesli tak hlboko, že o zdraví nás budú poučovať ľudia, ktorí tápajú v základných poznatkoch z biológie základnej školy … Aby sa nestalo že ….

 

Tento článok bol dodatočne publikovaný i na blogu portálu sme.sk

11 thoughts on “BLBOSTI O VÝŽIVOVOM PORADENSTVE

  1. Ahoj,
    chválim super napísaný článok a zdieľam ďalej ;) najčastejšie sa stretávam s ‚dealermi výživových doplnkov‘ a sama ich tak volám už dlho a nezmierim sa a tým, že sa nazývajú ‚odborníkmi‘..
    Pekný deň,
    NT Petra

  2. Článok pekný, ale vysvetli mi, kde sa študuje nutričná terapia? Akože liečba stravou? Nie je to ako s detoxikáciou? Ani na stravu neexistuje vedecká štúdia, ani všeobecné odporúčanie odborníkov.

    1. Ahoj M,
      „nutričná terapia“ je fakt oficiálne-štátne uznaný zdravotnícky štúdijný obor v Českej republike. Neštuduje sa vo víkendových kurzoch, ale normálne v prezenčnom štúdiu na vysokej škole na lekárskej fakulte (napr. Masarykova Univerzita, Karlova univerzita v Prahe), Absolventi sú potom nutriční terapeuti (bakalári) a nutriční špecialisti (magistri). Pracovnou kvalifikáciou sú to zdravotníci s osvedčením k výkonu povolania bez odborného lekárskeho dozoru. Podľa platnej legislatívy (ako som spomínala v tomto článku) neliečia, ale len sa podieľajú na liečbe v rámci lekárskeho-zdravotníckeho tímu. A to si píš, že nie detoxikáciou a podobnými blbosťami:-) Na Slovensku existuje ekvivalentný obor „asistent výživy“ na SZU v Bratislave.
      Ak by Ťa náplň štúdia nutričného terapeuta zaujímala bližšie, dávam Ti sem odkaz na štúdijné predmety napr. z Masarykovej Univerzity: https://www.muni.cz/study/programmes/courses/9992
      Na blogu som tiež už písala, ako je to vlastne so vzdelávaním odborníkov na výživu u nás, teda aké sú možnosti: http://www.faktyovyzive.sk/2016/03/28/ako-sa-stat-vyzivarom/
      Pokiaľ ide o to, že principiálne neexistuje „jediná správna výživa“, úplne s Tebou súhlasím. Každému sedí niečo iné. Na druhej strane ale vieme, že pokiaľ ide konkrétne o podporu liečby určitých ochrení výživou, máme obrovské množstvo poznatkov o fungovaní ľudského tela, o zložení potravín a o tom, ako strava ovplyvňuje naše telesné zdravie. A stále prichádzame na nové. Nie je pravda, že by sme sa napríklad my ako nutriční terapeuti riadili vo svojej práci len tak hala-bala nejakými „pocitmi“ alebo módnymi článkami v časopisoch. I my máme predpisy – guideliny, ktoré musíme dodržiavať. Vychádzajú z odbornej medicínskej literatúry a odborných spoločností, napr. Európskej spoločnosti pre enterálnu a parenterálnu výživu – ESPEN.

  3. Pseudo výživový terapeuti (= vagabundi) síce nie násilnou formou, ale podvádzajú a patria do tej istej kategórie podvodníkov, ktorí drzo okrádajú osamelých starších ľudí o posledné peniaze.
    Výborný článok. Touto témou by sa mala zaoberať aj RTVS.

  4. Veľmi pekný článok, dobré zhrnutie všetkých podnikavcov, ktorí bohatnú na ľudskej naivite, strachu a nedostatku vedomostí. Autorke želám veľa šťastia a zdaru pri písaní ďalších článkov.

  5. Ahoj, na margo nielen v tomto clanku opisanych modnych trendov, postojov a pristupov k vyzive a poradenstvu, zaujimal by ma nazor teba ako „studovanej odbornicky“ na 3 pristupy, s ktorymi som sa stretol dost casto v poslednej dobe a kazdy ma dost silnu opoziciu aj zastancov (zatial vsak nie tak hysterickych ako veganstvo a paleo, haha).
    1. Oddelena strava – oldschoolovy pristup, variacia na tento princip v poslednej dobe – john romaniello a jeho man 2.0 (spolu s IF).
    2. Prerusovany post (IF) – rozne variacie hladovych a krmnych okien, cyklovanie sacharidov/tukov v podstate variacia na oddelenu stravu.
    3. Nutricna genomika – tzv. Personalizovany pristup na zaklade genetickych testov (spadaju do cenovej kategorie tych drahsich planov spominanych v clanku). Dik :-)

    1. Ahoj Sulla, ďakujem za challengujúce otázky – toto by bolo tak na tri série ďalších článkov:-) Śportovej výžive sa nevenujem aktívne, preto sú moje vedomosti z tejto oblasti obmedzené a poskytnem len zbežný všeobencý názor:
      1. Knihu Johna Romaniella som nečítala (vďaka za tip). Podľa recenzií na webe ale ide zrejme presne o jednu z kníh na spôsob, ako popisuješ v dvojke – IF-protokoly v kombinácii s cyklovaním sacharidov … prípadne HIIT tréningom.
      Oddelená strava v zmysle striktného prerozdelenia makroživín („len sacharidy a len proteíny“) fyziologicky z pohľadu trávenia, podľa mňa dáva malý zmysel, nakoľko sme veľmi šikovne adaptovaní na trávenie všetkých makroživín spoločne… Tu zrejme skôr rozhoduje celkové množstvo- energetická hodnota a kvalita stravy (zastúpenie mikroživín, fytochemikálií…) – Pizza s dvojitou porciou syra zapitá litom sladkej limonády má väčší potenciál spôsobovať tráviace ťažkosti než trebárs kuracie mäso na prírodno s ryžou a zeleninovým šalátom…
      2. Prerušovanému hladovaniu fandím. Dáva užasný zmysel hlavne z evolučného hľadiska. V prvom rade ale asi treba zohľadniť, že IF-stravovacím dlhodobým protokolom sa väčšinou podrobujú mladší, zdraví, disciplinovaní ľudia so záujmom o optimalizáciu fyzických výkonov alebo estetického vzľadu „nad bežný populačný priemer“. IF vnímam ako mimoriadny nástroj pre silno motivovaných zdravých jedincov, ale nevnímam ho ako univerzálne „povinné spasiteľské riešenie“. Jednoducho nie je pre každého (aj keby šlo len o miernu formu) a je to podľa mňa úplne v poriadku. Osobne s IF-protokolmi bežne nepracujem z prostého dôvodu – väčšina bežných ľudí, ktorí boli doteraz zvyknutí jesť piate cez deviate každé tri hodiny, by ma sa 12-16 hodinovým hladovým oknám neprispôsobilo. Jedlo má silný emočný a spoločenský náboj. Niekedy som rada, keď sa mi podarí klienta nastaviť tak, aby vôbec jedol niečo normálne výživné trikát-štyrikát denne a nemal päťkrát do týždňa rande s fast-foodom. Nie som ale jednoznačne zástanca toho, že „zdravá strava“ rovná sa mravčie porcie jedla desaťkrát denne kvôli „zrýchleniu metabolizmu“ – to je podľa mňa absolútny nezmysel a opačný extrém. Podávanie meších porcií jedla ale môže mať zdravotné opodstatnenie, napr. u eneterálnej výživy v nemocnici výživa do žily alebo sondy kvapká v kuse niekoľko hodín a organizmus si s tým v pohode poradí. Rovnako má terapeutický význam ojedinelý pôst, napríklad raz za týždeň alebo mesiac , ak je človek zdravý… Sorry, možno píšem chaoticky, ale tak to už býva, keď nemám jednoznačnú správnu odpoveď…
      3. Nutričná genomika – jednoznačne budúcnosť personalizobanej výživy vnúčat našich vnúčat. Nateraz ale voči súčasným genetickým komerčným testom zostávam skeptická. Neviem, ako Ty, Sulla, ale väščina spoločností, ktoré som preklepla , má závažné nedostatky vo výsledkoch „genetickej diéty na mieru“. Človek vysolí niekoľko stovák eur za to, aby mu povedali, že má jesť striedmu, nízkokalorickú stravu bohatú na ovocie a zeleninu… Hmmmm… Stotožňujem sa s nasledujúcim článkom: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2212066115000058

      1. Vdaka za rozsiahlu odpoved, v podstate „fastingovy“ protokol sa kryje s davnou radou „po piatej/siestej“ nejedz a schudnes. :-)

  6. Výborne!
    Ja som tiež naletela v Štúdiu zdravia (Dr. Fořt), vycálovala som 500 eur za rok „poradenstva“, mútili mi hlavu „prekyslením organizmu“, „sacharidovými vlnami“ a pod. mladé baby, ktoré sa tam navyše striedali v mesačných intervaloch. Schudla som za rok 7 kíl, ale onedlho som ich zase mala späť.
    Nikdy viac!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.