BLBOSTI O VÝŽIVOVOM PORADENSTVE

Toto by sa Ti tiež mohlo páčiť ...

11 komentárov

  1. Petra píše:

    Ahoj,
    chválim super napísaný článok a zdieľam ďalej ;) najčastejšie sa stretávam s ‘dealermi výživových doplnkov’ a sama ich tak volám už dlho a nezmierim sa a tým, že sa nazývajú ‘odborníkmi’..
    Pekný deň,
    NT Petra

  2. M píše:

    Článok pekný, ale vysvetli mi, kde sa študuje nutričná terapia? Akože liečba stravou? Nie je to ako s detoxikáciou? Ani na stravu neexistuje vedecká štúdia, ani všeobecné odporúčanie odborníkov.

    • Monika-Autor píše:

      Ahoj M,
      „nutričná terapia“ je fakt oficiálne-štátne uznaný zdravotnícky štúdijný obor v Českej republike. Neštuduje sa vo víkendových kurzoch, ale normálne v prezenčnom štúdiu na vysokej škole na lekárskej fakulte (napr. Masarykova Univerzita, Karlova univerzita v Prahe), Absolventi sú potom nutriční terapeuti (bakalári) a nutriční špecialisti (magistri). Pracovnou kvalifikáciou sú to zdravotníci s osvedčením k výkonu povolania bez odborného lekárskeho dozoru. Podľa platnej legislatívy (ako som spomínala v tomto článku) neliečia, ale len sa podieľajú na liečbe v rámci lekárskeho-zdravotníckeho tímu. A to si píš, že nie detoxikáciou a podobnými blbosťami:-) Na Slovensku existuje ekvivalentný obor „asistent výživy“ na SZU v Bratislave.
      Ak by Ťa náplň štúdia nutričného terapeuta zaujímala bližšie, dávam Ti sem odkaz na štúdijné predmety napr. z Masarykovej Univerzity: https://www.muni.cz/study/programmes/courses/9992
      Na blogu som tiež už písala, ako je to vlastne so vzdelávaním odborníkov na výživu u nás, teda aké sú možnosti: http://www.faktyovyzive.sk/2016/03/28/ako-sa-stat-vyzivarom/
      Pokiaľ ide o to, že principiálne neexistuje „jediná správna výživa“, úplne s Tebou súhlasím. Každému sedí niečo iné. Na druhej strane ale vieme, že pokiaľ ide konkrétne o podporu liečby určitých ochrení výživou, máme obrovské množstvo poznatkov o fungovaní ľudského tela, o zložení potravín a o tom, ako strava ovplyvňuje naše telesné zdravie. A stále prichádzame na nové. Nie je pravda, že by sme sa napríklad my ako nutriční terapeuti riadili vo svojej práci len tak hala-bala nejakými „pocitmi“ alebo módnymi článkami v časopisoch. I my máme predpisy – guideliny, ktoré musíme dodržiavať. Vychádzajú z odbornej medicínskej literatúry a odborných spoločností, napr. Európskej spoločnosti pre enterálnu a parenterálnu výživu – ESPEN.

  3. Marián píše:

    Pseudo výživový terapeuti (= vagabundi) síce nie násilnou formou, ale podvádzajú a patria do tej istej kategórie podvodníkov, ktorí drzo okrádajú osamelých starších ľudí o posledné peniaze.
    Výborný článok. Touto témou by sa mala zaoberať aj RTVS.

  4. MUDr. Marek Brenišin píše:

    Veľmi pekný článok, dobré zhrnutie všetkých podnikavcov, ktorí bohatnú na ľudskej naivite, strachu a nedostatku vedomostí. Autorke želám veľa šťastia a zdaru pri písaní ďalších článkov.

  5. Pozor píše:

    Chcel by som doplniť, že sa výživa študuje a často sa na to zabúda na SPU v Nitre, odbor Výživa ľudí, na bakalárskom a inžinierskom stupni, čo je ekvivalent asistenta výživy ale navyše so znalosťami z iných oblastí najmä oblasti potravinárstva

    https://www.portalvs.sk/sk/studijny-program/vyziva-ludi0

  6. Sulla píše:

    Ahoj, na margo nielen v tomto clanku opisanych modnych trendov, postojov a pristupov k vyzive a poradenstvu, zaujimal by ma nazor teba ako „studovanej odbornicky“ na 3 pristupy, s ktorymi som sa stretol dost casto v poslednej dobe a kazdy ma dost silnu opoziciu aj zastancov (zatial vsak nie tak hysterickych ako veganstvo a paleo, haha).
    1. Oddelena strava – oldschoolovy pristup, variacia na tento princip v poslednej dobe – john romaniello a jeho man 2.0 (spolu s IF).
    2. Prerusovany post (IF) – rozne variacie hladovych a krmnych okien, cyklovanie sacharidov/tukov v podstate variacia na oddelenu stravu.
    3. Nutricna genomika – tzv. Personalizovany pristup na zaklade genetickych testov (spadaju do cenovej kategorie tych drahsich planov spominanych v clanku). Dik :-)

    • Monika-Autor píše:

      Ahoj Sulla, ďakujem za challengujúce otázky – toto by bolo tak na tri série ďalších článkov:-) Śportovej výžive sa nevenujem aktívne, preto sú moje vedomosti z tejto oblasti obmedzené a poskytnem len zbežný všeobencý názor:
      1. Knihu Johna Romaniella som nečítala (vďaka za tip). Podľa recenzií na webe ale ide zrejme presne o jednu z kníh na spôsob, ako popisuješ v dvojke – IF-protokoly v kombinácii s cyklovaním sacharidov … prípadne HIIT tréningom.
      Oddelená strava v zmysle striktného prerozdelenia makroživín („len sacharidy a len proteíny“) fyziologicky z pohľadu trávenia, podľa mňa dáva malý zmysel, nakoľko sme veľmi šikovne adaptovaní na trávenie všetkých makroživín spoločne… Tu zrejme skôr rozhoduje celkové množstvo- energetická hodnota a kvalita stravy (zastúpenie mikroživín, fytochemikálií…) – Pizza s dvojitou porciou syra zapitá litom sladkej limonády má väčší potenciál spôsobovať tráviace ťažkosti než trebárs kuracie mäso na prírodno s ryžou a zeleninovým šalátom…
      2. Prerušovanému hladovaniu fandím. Dáva užasný zmysel hlavne z evolučného hľadiska. V prvom rade ale asi treba zohľadniť, že IF-stravovacím dlhodobým protokolom sa väčšinou podrobujú mladší, zdraví, disciplinovaní ľudia so záujmom o optimalizáciu fyzických výkonov alebo estetického vzľadu „nad bežný populačný priemer“. IF vnímam ako mimoriadny nástroj pre silno motivovaných zdravých jedincov, ale nevnímam ho ako univerzálne „povinné spasiteľské riešenie“. Jednoducho nie je pre každého (aj keby šlo len o miernu formu) a je to podľa mňa úplne v poriadku. Osobne s IF-protokolmi bežne nepracujem z prostého dôvodu – väčšina bežných ľudí, ktorí boli doteraz zvyknutí jesť piate cez deviate každé tri hodiny, by ma sa 12-16 hodinovým hladovým oknám neprispôsobilo. Jedlo má silný emočný a spoločenský náboj. Niekedy som rada, keď sa mi podarí klienta nastaviť tak, aby vôbec jedol niečo normálne výživné trikát-štyrikát denne a nemal päťkrát do týždňa rande s fast-foodom. Nie som ale jednoznačne zástanca toho, že „zdravá strava“ rovná sa mravčie porcie jedla desaťkrát denne kvôli „zrýchleniu metabolizmu“ – to je podľa mňa absolútny nezmysel a opačný extrém. Podávanie meších porcií jedla ale môže mať zdravotné opodstatnenie, napr. u eneterálnej výživy v nemocnici výživa do žily alebo sondy kvapká v kuse niekoľko hodín a organizmus si s tým v pohode poradí. Rovnako má terapeutický význam ojedinelý pôst, napríklad raz za týždeň alebo mesiac , ak je človek zdravý… Sorry, možno píšem chaoticky, ale tak to už býva, keď nemám jednoznačnú správnu odpoveď…
      3. Nutričná genomika – jednoznačne budúcnosť personalizobanej výživy vnúčat našich vnúčat. Nateraz ale voči súčasným genetickým komerčným testom zostávam skeptická. Neviem, ako Ty, Sulla, ale väščina spoločností, ktoré som preklepla , má závažné nedostatky vo výsledkoch „genetickej diéty na mieru“. Človek vysolí niekoľko stovák eur za to, aby mu povedali, že má jesť striedmu, nízkokalorickú stravu bohatú na ovocie a zeleninu… Hmmmm… Stotožňujem sa s nasledujúcim článkom: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2212066115000058

      • Sulla píše:

        Vdaka za rozsiahlu odpoved, v podstate „fastingovy“ protokol sa kryje s davnou radou „po piatej/siestej“ nejedz a schudnes. :-)

  7. Barbora píše:

    Výborne!
    Ja som tiež naletela v Štúdiu zdravia (Dr. Fořt), vycálovala som 500 eur za rok „poradenstva“, mútili mi hlavu „prekyslením organizmu“, „sacharidovými vlnami“ a pod. mladé baby, ktoré sa tam navyše striedali v mesačných intervaloch. Schudla som za rok 7 kíl, ale onedlho som ich zase mala späť.
    Nikdy viac!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *