berlin a jeho chute

BERLÍN A JEHO CHUTE

Berlín je už skoro dva roky mojim detašovaným-druhým bydliskom. Pri príležitosti  „pobytového jubilea“ by som Vám rada vylíčila niektoré výživové zaujímavosti, ktoré ma v tejto dynamickej multi-kulti metropole stretávajú. Berlín má zvláštne čaro. Spája sa v ňom snáď ako nikde inde bezprostredná minulosť a dynamická súčasnosť. Len pár metrov od miesta, kde bývam, vedú pozostatky berlínskeho múru. Zakaždým, keď obyčajne prechádzam pomyslenú „Hranicu“ po chodníku a predstavím si, že len pred 30 rokmi by ma prechod mohol stáť väzenie až život, prepadne ma zvláštny pocit. Berlín dýcha inováciami, mení pochmúrnu minulosť v nové perspektívy. Mesto, kde stretnete ľudí „z polky zemegule“, pri bežnej ceste metrom … a …

Mesto biopotravín

Téma biopotravín (produktov ekologického hospodárstva), je v Berlíne (a Nemecku vôbec) všadeprítomná. Bežným supermarketom konkurujú tzv. biosupermarkety, obchody, ktoré šírkou sortimentu, rozlohou a marketingovou stratégiou nijak nezaostávajú za konvenčnými kolegami, s jediným markantným rozdielom – každá položka v danom obchode nesie známku BIO, čo uľahčuje rýchly nákup hlavne bio-eko uvedomelým zákazníkom.

Stále však platí, že bio predstavuje známku „luxusu“. Priemerný nemecký občan rodinný nákup v biosupermarkete väčšinou nerobí, skôr sa prikloní k niekoľkým drobným položkám. Bio býva zastúpené aj v bežných obchodoch a supermarketoch ako štandardný rovnocenný partner k nebio výrobkom. Nemecká mentalita prijíma Bio celkovo s väčšou samozrejmosťou než u nás.

Raj vegánov

Vegánska povesť Berlína je vychýrená. V Nemecku i ďaleko za hranice. Okrem vyššie spomínaných bio-supermarketov  a vegánskych reštaurácií existujú aj vegánske supermarkety (heslo- všetko čo chytíš do ruky, nie je zviera). To si píšte, že nejde len o orechy, semiačka, klíčky a bio-zeleninu. Všetko. Pseudo-syr, akože-mäso, akože-salámy, akože-5 -kilový moriak vymodelovaný z tofu (nežartujem, fakt ho majú), vegánska literatúra, vegánske kondómy i vegánske zmrzliny – vegáni v Berlíne skutočne netrú núdzu. A nie, bežná typológia občanov navštevujúcich vegánske supermarkety nezahŕňa len mladé alternatívne rodiny s dlhými zelenými dreadmi nosiace svoje (neočkované) deti v bio-bavlnenej šatke.

Momentálne v Nemecku vládne veľmi silná trendová vlna vegánstva. Veggi-obchody pekvitajú aj vďaka aktívnemu záujmu širokej verejnosti všetkých vekových kategórií. „Neprejedať sa mäsom, jesť viac ovocia a zeleniny, celkovo viac dbať na svoje zdravie“ … to sú postuláty (nielen) vegánstva, s ktorými nemožno nesúhlasiť. Moje pochopenie pre vegánstvo ale zakaždým zadrháva na tvrdení, že všetko vegánske býva automaticky 100%-ne zdravé a prínosné (ako jednoznačne presviedčajú vegánske lobistické skupiny).

Či je akože-klobása pozliepaná zo sójového šrotu, izolovaného pšeničného lepku a rafinovaného rastlinného tuku ochutená početnými arómami skutočne zdravý balans, ponechávam osobnému zhodnoteniu čitateľa … Na druhej strane niekedy filozofovanie o vegánstve prináša veľa veselých i hĺbavých momentov a myšlienok. Je podľa Vás dosť „vegánske“ sadnúť si do taxíka s koženými poťahmi alebo presvedčiť svojho psíka, že mäso nesmie?

Street food, festivaly a medzinárodná kuchyňa

V Berlíne, ako by mal každý národ aspoň kúsok domova. „Od výmyslu sveta“ –  tu platí doslovne. Vaše chuťové bunky sa v Berlíne nebudú nudiť v tradičných reštauráciách i počas mimoriadnych festivalov.  Čínsko-japonsko-kórejské vplyvy sa miešajú s Indiou, africkými nôtami aj blízkym východom. Posledné je v Berlíne obzvlášť prítomné vďaka početnej tureckej národnostnej menšine.

Na jedno typicky nemecké meníčko alá „Pivo, praclíky a údené kolienko“  v Berlíne pripadá asi tak 20 stánkov s kebabom („Döner“). Tipujete, že podľa oficiálnych štatistík sa najviac kebab-stánkov nachádza v Istanbule? Omyl. Vedie Berlín. (Kebab je veľký mäsový valec vertikálne rotujúci na grile – hotové jedlo pozostáva z tenko nakrájaných plátkov grilovaného mäsa podávaných s veľkým množstvom čerstvej zeleniny a pikantnej omáčky v arabskom chlebe).

Poprvýkrát som v Berlíne objavila i „safari“ výlety do ázijkých supermarketov a štvrtí. Ten pocit, keď u 70% potravín ani náznakom netušíte, čo to je a zvyšných 30% tvorí ryža, kokosové mlieko, prasacie maternice a kuracie nožičky … je na nezaplatenie :-)

Berlín ponúka miesto i kuchynským experimentátorom a sociálnym projektom. Medzi najzaujímavejšie podľa mňa patrí projekt zdieľaného jedla vo verejných chladničkách a špajzách postávajúcich bežne na ulici – každý okoloidúci si môže jedlo vziať alebo jedlom prispieť. Alternatíva sa volá Fair-Teiler a kladie si za úlohu upozorniť na plytvanie potravinami. Ďalším super projektom zachraňujúcim potraviny je reštaurácia Restlos Glücklich, ktorá varí z potravín po záručnej lehote alebo potravín s drobnými chybičkami krásy vyradenými zo supermarketového predaja. Proti ne(eko)logickému plytvaniu obalovými materálmi potravín zas bojuje bezobalový obchod, o ktorom som Vám už písala v článku „Nakupovanie bez obalov – trend budúcnosti?“

Vymenovávaniu berlínskych gastronomických vychytávok a šialeností sú venované celé blogy, knihy a turistické príručky … preto len takto zkrátka stručne.

Víkendové trhy

Milujem ich. Sobotné víkendové trhy na rôznych miestach Berlína – niekedy len nenápadne niekde medzi panelákmi…  Popri zelenine, ovocí, voňavých stánkoch s koláčikmi, rybami, syrom či pečivom sa občas pridružia aj blšáky- blšie trhy (väčšinou bez bĺch, rozumie sa). Berlínske blšáky sú top. Stuchnutá vôňa starého kovu, odevov a kníh je na nezaplatenie (aj keby mali vyberať vstupné).

Kvalita a ceny potravín

„Slovensko je odpadkový kôš Európy , všetko máme drahé“- počujeme stále znova. Nie vždy s tým súhlasím. Nemyslím, že by sme na Slovensku jedli „len odpad“. Máme aj na Slovensku dobrých a poctivých producentov a značky potravín, ktoré by nás ani v zahraničí nezahanbili. Len ich treba podporiť a nekupovať vždy len najlacnejšie. Ľudia plačú, že nemajú peniaze. Nuž platy porovnateľné so západom EU nemáme, ale to by sa tento článok musel zvrtnúť do politickej debaty a obsahovať zopár sprostých slov, keby sme to teraz chceli rozoberať.

Na druhej strane, keď vidím, aké somariny majú niektoré (nielen) slovenské rodiny v nákupnom vozíku, plačem. Keby si namiesto tých sladkých limonád, keksov a blbostí kúpili kilo jabĺk, kapustu a mrkvu, určite by neprerobili. Neberte to ako urážlivé, paušálne konštatovanie … :-) Nie je pravda, že by v Nemecku neexistovali lacné a nekvalitné potraviny. Nedá sa všeobecne súdiť. Niekoté potraviny sa môžu zdať chuťovo a kvalitatívne lepšie, nepopieram. Domnievam sa, že príčinou je nemecký zákazník, ktorý si nenechá brnkať po nose (na rozdiel od slovenského, ktorý je rád, že nakúpi lacno). Môžem sa mýliť, Vaše komentáre sú v diskusii vítané.

Nákup potravín cez internet

Berlín ma naučil nakupovať potraviny cez internet – dôvod je (sp)prostý. Nechce sa mi tralalákať na nákup.  Ťahať sa s taškami na vlak a zabiť pol dňa, pretože nemám obchod za rohom. Že mi za to ešte supermarket poskytne 10-15%-nú vernostnú zľavu na celý nákup… je desivé. Predstavte si deti našich detí, ako vôbec nechodia na nákup. Za mestom budú len veľké potravinové sklady, dodávajúce potraviny drónou do každej domácnosti…  Ani zvoniť nebudú musieť – nákup priletí rovno na balkón:) Ok, nechala som sa uniesť. Stále platí, že na nákup chodím rada, ale niekedy je čas jednoducho prednejší.

Výživové poradenstvo

Ako je to s výživovým poradentvom v Nemecku? Presne ako u nás. Anarchisticky.  Existujú vedľa seba zdravotnícky vzdelaní nutriční špecialisti a asistenti … a potom celá rada absolventov víkendovývh kurzov, life-coachov, wellness poradcov, výživových poradcov a predajcov doplnkov stravy …

Popravde ma táto vypolarizovaná situácia prekvapila viac než u nás – s prihliadnutím na špičkový výskum v oblasti medicíny a výživy v Nemecku. Zdravotnícke profesie sa berú veľmi prísne. Napríklad štúdium všeobecného lekárstva, je v Nemecku vyhradené len študentom gymnázií s excelentným známkovým priemerom. Už „dvojkári“ si musia na štúdium medicíny počkať vo výberovom konaní aj niekoľko rokov. Nebýva neobvyklé, že medicínu začínajú študovať ľudia po tridsiatke…   K zdravotníckym profesiám sa pristupuje so všetkou vážnosťou, podobne klinickí nutriční terapeuti podliehajú programom celoživotného vzdelávania. Ak sa chcú osamostatniť vo vlastnej súkromnej praxi, sú povinní zložiť extra skúšky u Nemeckej spoločnosti pre výživu, pokiaľ chcú spolupracovať so zdravotnými poisťovňami.

Na druhej strane výživového sveta stojí wellness a fitness priemysel, zapredaní lekári a špecialisti i „nelekárske liečiace profesie“ –  tzv. Heilpraktiker – čo je vlastne štátne uznaný liečiteľ – môže prevádzať invazívne vyšetrenia (odoberať krv, analyzovať krvné testy), pracovať s alternatívnymi liečebnými viac či menej kontroverznými metódami (TCM, homeoterapia …), ale nie je lekárom, len absolventom zhruba dvojročného štúdia, ktoré môže preskákať i popri zamestnaní alebo diaľkovo.

Pripadá mi, že strikntné pravidlá platia len pre nemocničný personál (tam je človek jednou nohou v kriminále ešte predtým, než vôbec stihol nechtiac a nedajbože poškodiť pacienta). Mimo nemocničných zariadení si vlastne každý robí, čo chce a je to legálne…  Neodsudzujem samozrejme alternatívy prístup  k liečbe, ak je vedecky fundovaný … Ale cítim nehorázny chaos a bordel… Ľudia podobne ako u nás nevedia, čomu veriť …

Mesto inovácií a startupov

Berlín je domovom inovatívnych hlavičiek z celého sveta, dokoca nápadne prirovnávaným k novodobému „silicon valley“. Tunajšia „startupová“ kultúra je silno zakorenená a perfektne pasuje ku coolovo-hipstersko-mladému koloritu mesta. Svet berlínskych startupv – hlavne tých výživových- so záujmom sledujem a teší ma, že tu vzniká mnoho perspektívnych a spoločensky prínosných projektov. Prekvapivo som pozorovala, že inovatívne projekty v oblasti výživy nie vždy pochádzajú z radov ľudí involvovaných alebo študovaných vo výžive. Často sa stáva, že výživové témy majú pod palcom „ajťáci“, žurnalisti  a marketingoví špecialisti skôr než vyslovane erudovaní odborníci na výživu, ale samozrejme záleží od konkrétneho projektu.

Tip pre gurmánskych cestovateľov

Počuli ste už o gurmánskej stieracej mape Európy? Ide o nástennú stieraciu mapu tvorenú názvami jedál typických pre tú-ktorú krajinu.
Zakaždým, keď navštívite konkrétny štát a ochutnáte miestnu špecialitu, môžete na mape mincou zotrieť povrchovú bielu vrstvu, ktorá sa razom zmení na farebnú.
Veselé zahraničné kulinárske zážitky tak vďaka farebnej mape neupadnú do zabudnutia.

Navštívili ste už (alebo sa chystáte navštíviť) Berlín? Podeľte sa o Vaše zážitky.

Auf Wiedersehen! :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.