ako sa stat odbornikom na vyzivou

AKO SA STAŤ „VÝŽIVÁROM“

Mnohí z Vás možno stojíte pred rozhodnutím vybrať si svoje budúce povolanie alebo uvažujete o (radikálnej) zmene kariérnej cesty a radi by ste sa stali „odborníkmi na výživu“. Ale ako?

Tento článok si kladie za úlohu predostrieť Vám (snáď neutrálnym, jednoduchým a nezaujatým spôsobom) možnosti,  výzvy a legislatívne špecifiká vzdelávania i pôsobenia odborníkov na výživu v Českej aj Slovenskej Republike. Zameriame sa na obe krajiny súčasne, pretože pomery na úrovni vzdelávania odborníkov na výživu sú u nás i našich susedov formálne i legislatívne veľmi podobné, ba dokonca sa v určitých ohľadoch prelínajú (vysvetlíme neskôr).

V zásade existujú 4 najčastejšie možnosti, ako sa stať odborníkom na výživu:

  • Štúdium na zdravotníckej strednej a/alebo vysokej škole v programoch s príslušnou štátne uznanou akreditáciou v obore „výživa človeka“, resp. „preventívna a klinická výživa“
  • Účasť na vzdelávacích programoch poriadaných súkromnými spoločnosťami zastrešujúcimi nezávislých odborníkov na „preventívne výživové poradenstvo“ s akreditáciou Ministerstva školstva Českej republiky
  • Účasť na vzdelávacích programoch poriadaných súkromnými spoločnosťami  bez bližšej legislatívnej špecifikácie v tuzemsku, v zahraničí alebo na internete
  • Samoštúdium, „vlastná iniciatíva“ (áno, i to je možnosť, hneď si povieme viac)

 

Štúdium na zdravotníckej strednej a/alebo vysokej škole

Začnime tým „najkomplikovanejším“ – všetky obory spadajúce pod túto kategóriu sú oficiálne uznané štátom, konkrétne spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva. Ide teda o zdravotnícke obory, čo v praxi znamená, že absolventi smú pôsobiť i v nemocničných zariadeniach, resp. podieľať sa svojou odbornosťou samostatne alebo v tíme na liečbe (závažnejších) ochorení. Ďalej majú povinnosť pravidelne preukazovať odbornú spôsobilosť účasťou v programoch celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Rozdiely medzi nimi spočívajú len v konkrétnej kompetencii na pracovisku, resp. stupni dosiahnutého vysokoškolského vzdelania.

V Českej republike:

Rozsah odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov v oblasti preventívnej a klinickej výživy je daný  zákonom 96/2004 Zb. „o podmienkach získavania a uznávania spôsobilosti k výkonu nelekárskych zdravotníckych povolaní a k výkonu činnosti súvisejúcich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých súvisiacich zákonov (zákon o nelekárskych zdravotníckych povolaniach)“.

Nuž, niektoré zákony nemajú konca-kraja…. a to hneď v názve:-) Pre záujemcov prikladám jeho plné znenie.

V skratke popisuje „druhy zdravotníckych výživárov“ nasledovne:

Nutriční asistent – po ukončení základnej školy sa žiaci v Českej republike môžu prihlásiť na obdobnú strednú školu (v podstate ekvivalent nášho „stredného odborného učilišťa“) , absolvovať 4-ročnú dochádzku a stať sa „Nutričním asistentem“, po starom sa tomuto povolaniu hovorí „diétní sestra„. Zmena názvu tohto oboru nastala po roku 2004/2005. Ak nutriční asistent po skončení strednej školy nechce ďalej študovať v nadstavbových programoch tak ako sú uvedené nižšie, môže sa zamestnať napríklad v nemocnici a pracovať  najmenej tri roky pod odborným dohľadom nutričného terapeuta alebo lekára. Následne sa prehodnotí, či smie vykonávať svoje povolanie i bez obdorného dohľadu. Nutriční asistent sa študuje na stredných školách v Prahe, Karlových Varoch, Brne, Ostrave a Olomouci.

Diplomovaný nutriční terapeut – starší názov Diplomovaná diétní sestra. Nadstavbový obor pre nutričního asistenta, ktorý sa študuje na  tzv. vyššej odbornej škole– VOŠ-ke“.  Na Slovensku vyššie odborné školy nemáme-  existuje u nás ale tzv. pomaturitné kvalifikované štúdium. Ide väčšinou o nadstavbové, 3-ročné štúdium po strednej škole, dalo by sa povedať že predstavuje určitú „alternatívu“ k vysokoškolskému štúdiu. Absolvent/ka je plnohodnotným nutričným terapeutom – zdravotníkom s oprávnením k výkonu zdravotníckeho povolania bez odborného dozoru a za menom má väčšinou skratku „DiS.“, napríklad Anička Mrkvičková, DiS. Diplomovaný nutriční terapeut sa študuje na vyšších zdravotníckych odborných školách v Prahe, Brne, Plzni a Ostrave.

Nutriční terapeut – trojročné vysokoškolské bakalárske štúdium zastrešené väčšinou lekárskou fakultou. Absolvent sa stáva plnohodnotným nutričným terapeutom – zdravotníkom s oprávnením k výkonu zdravotníckeho povolania bez odborného dozoru a pred menom má titul Bc., napr. Bc. Anička Mrkvičková.  Po štúdiu je povinný sa registrovať na Ministerstve zdravotníctva Českej republiky a pravidelne preukazovať svoju odbornú spôsobilosť  pomocou odborných školení a seminárov. Preto sa niekedy môžte stretnúť i s dodatkom „registrovaný“ – Bc. Anička Mrkvičková, registrovaný nutriční terapeut. Registrovaní sú ale aj diplomovaní nutriční terapeuti (to len aby sme v tom mali jasno). Nutriční terapeut sa študuje na vysokých školách v Prahe, Brne, Ostrave a Českých Budějovicích.

Možno sa pýtate, aký je teda rozdiel medzi absolventom vyššej odbornej školy – Diplomovaným nutričným terapeutom a absolventom lekárskej fakulty – Nutričným terapeutom? Legislatívne žiadny. Oba obory sú zo zákona rovnocenné.

Napriek tomu pravdepodobne existujú formálne rozdiely vo výuke – neoficiálne sa hovorí, že Diplomovaní nutriční terapeuti sú viac zameraní na praktické aspekty stravovania a výživy (napríklad zostavovanie jedálničkov) a prijímacie skúšky sú na vyššej odbornej škole podstatne ľahšie. Štúdium Nutričnej terapie na lekárskej fakulte začína prijímačkami rovnakými ako pre kandidátov všeobecného lekárstva („medicíny“) s výnimkou fyziky a  je naproti tomu zamerané viac „vedecko-analyticky“ vzhľadom na rôzne diagnózy a komplexné nutričné problematiky.

Moja maličkosť – autor tohto článku- je registrovaný nutričný terapeut – o mojich dojmoch zo štúdia sa dočítate v článku „Ako sa študuje výživa na výške“.

Nutriční specialista – naväzujúci 2-ročný magisterský štúdijný obor k bakalárskemu štúdiu Nutriční terapeut. Podmienkou k prijatiu je absolvovanie štúdia v obore (diplomovaný) nutriční terapeut (žiaden iný obor sa nepovoľuje) a zloženie prijímacích skúšok v rozsahu doterajšieho štúdia . Absolvent má pred menom titul Mgr., napr. . Mgr. Anička Mrkvičková, registrovaný nutriční specialista. Obor nutriční specialista je relatívne nový a „elitne“ obsadený – nutričných špecialistov je zatiaľ veľmi málo. Nutriční specialista sa študuje na lekárskych fakultách univerzít v Prahe a Brne.

Diétológ, Obezitológ, Diabetológ a pod. – toto pomenovanie je určené výhradne lekárom, ktorí zložili riadnu atestáciu v príslušnom obore. Nik iný, okrem atestovaného lekára, by si nemal hovoriť diétológ, obezitológ či diabetológ.

Poďme na Slovensko:

Asistent výživy – po ukončení základnej školy sa žiaci na Slovensku môžu prihlásiť na odbornú strednú zdravotnícku školu, absolvovať 4-ročnú dochádzku a stať sa „Asistentom výživy“, po starom, resp. pred rokom 1992 sa tomuto povolaniu hovorilo  „diétna sestra„. Stredné školy s týmto zameraním sú u nás v Bratislave, Rožňave, Košiciach a Žiline.

Asistent výživy – to isté pomenovanie, tentokrát pre bakalásky štúdijný program v obore „fyziologická a klinická výživa“. Asistent výživy smie tento prívlastok používať za menom, napr. Bc. Anička Mrkvičková, asistentka výživy. Možné študovať na SZU v Bratislave.

Obe povolania sú plnohodnotne „zdravotnickými“ a spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré im ukladá povinnosť preukázateľného celoživotného vzdelávania.Činnosť asistentov výživy je primárne ukotvená v zákone o poskytovateľoch zdravotnej strarostlivosti 578/2004 Z.z., prikladám plné znenie, a taktiež v nariadení vlády 513/2011 Z.z. o používaní profesijných tutulov viažúcich sa na výkon zdravotníckeho povolania plné znenie, napokon Nariadenie vlády 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, plné znenie.

Bakalár/Inžinier v obore Výživa ľudí – štúdijný obor na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ide o bakalársky štúdijný obor orientovaný na výživu človeka skôr z hľadiska širšieho „spoločenského“ kontextu, než z hľadiska vyslovene len klinického (zdravotníckeho). Inžinierske naväzujúce štúdium však už poskytuje hlbšie zameranie na klinickú výživu.

 

Vzdelávacie programy zamerané na „preventívnu výživu“  akreditované Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky

Ide o rôzne tzv. „výživové kurzy“ poriadané súkromnými vzdelávacími spoločnosťami s rôznymi vzdelávacími osnovami a trvaním (zväčša niekoľko dní, resp. víkendov alebo týždňov).  Absolvent kurzu sa väčšinou nazýva „výživový poradca„, „poradca výživy“ a získava diplom, resp. osvedčenie o absolvovaní kurzu s neobmedzenou platnosťou. Môže si zvoliť i iné pomenovanie, napríklad „wellness coach“, „poradca zdravej výživy“, „prevencionista“… Nemal by však používať zákonom ukotvené alebo zavádzajúce pomenovania ako napr. „nutričný terapeut“.

I niektoré akreditované kurzy na Slovensku sú organizované poriadateľmi z Českej republiky. Akreditácia od Ministerstva školstva ČR  sa všeobecne nevzťahuje na odborný obsah kurzu ako taký (každá spoločnosť si môže samostatne určiť, aké poznatky odovzdá svojim poslucháčom) ale skôr na metodickú správnosť daných kurzov, napr. či je pri výuke zabezpečených dosť štúdijných materiálov, či sa dodržiavajú schválené pedagogické postupy a pomôcky pre výuku.

Výživoví poradcovia majú po absolvovaní kurzu možnosť dobrovoľne sa pripojiť k Aliancii výživových poradcov, čo je občianske združenie spájajúce záujmy ľudí (absolventov kurzov a ďalších), ktorí pri výkone svojho povolania zohľadňujú tzv. kódex výživového poradcu.

Skôr než pôjdeme ďalej, nedá mi nespomenúť, že až na pár svetlých výnimiek stoja „zdravotnícki výživári/pracovníci“ a „výživoví poradcovia“ na vojnovej nohe. Neraz pritom dochádza k veľmi nepekným verejným hádkam. Ako jeden príklad za všetky poslúži nedávna „diskusná“ relácia „Máte slovo s M. Jílkovou“ na tému : Jak nejlépe a zdravě zhubnout?

Zdravotnícki „výživári“ argumentujú hlavne tým, že vzdelanie výživových poradcov je v každom ohľade nedostačujúce, resp. že nie je reálne možné naučiť sa poznatky z niekoľkoročného odborného zdravotníckeho štúdia za pár víkendov… a tým vyvstáva reálne riziko poškodenia klienta v prípade, že výživový poradca neodhadne terapiu, nedodrží vedecky overené postupy alebo prehliadne závažné symptómy.

Príklad: výživového poradcu vyhľadá človek ktorý cíti únavu a nechutenstvo. Poradca klientovi odporučí doplnky stravy a (v medicíne absolútne neexistujúci) postup „detoxikácie“, pričom klient má v skutočnosti problémy so štítnou žľazou a potrebuje okamžitú odbornú lekársku pomoc.

Výživoví poradcovia naproti argumentujú tým, že „zdravotníckych výživárov“ je málo, že záujem verejnosti o zdravú výživu nemožno pokryť len (vysokoškolským) štúdiom a že činnosť výživového poradcu sa viaže výhradne na preventívnu, nie liečebnú výživu. Navyše výživoví poradcovia často vyzdvihujú i „neschopnosť“ zdravotníckych pracovníkov pôsobiť na poli preventívnej výživy.

Príklad: Pacient dostane v nemocnici na večeru v rámci diéty č. 3 „racionálnej“, „upravenej podľa zásad správnej výživy“ – mastnú polievku zahustenú múkou a krajec bieleho chleba.

Obe strany majú do určitej miery pravdu. Navyše nie je žiadnym zákonom určené, odkiaľ-pokiaľ presne siaha preventívna výživa a kde už začína liečebná.

Zdravý klient s miernou „estetickou“ nadváhou sa podľa oficiálnych ustanovení môže zveriť do rúk výživového poradcu, všetko fajn. Na jedálniček dialyzovaného pacienta nesmie siahnuť nik iný okrem lekára alebo kvalifikovaného nutričného terapeuta. Jasná vec… V bežnom živote však málokedy máme takto jasne odhadnuteľné prípady… Odpovedzte si sami podľa vlastného uváženia na otázku, kam by ste napríklad poslali obézneho človeka s celiakiou, alergiou na orechy a hypertyreózou (všetko v jednom). Alebo napríklad už len s tak „banálnou“ vecou ako je diabetes – u ľudí s diabetom druhého typu liečených farmakologicky (liekmi-„tabletkami“) a úpravou životosprávy sa to ešte ako-tak dá … ale skúste nastaviť diétu človeku, čo si pichá v rôznych denných a nočných režimoch rôzne typy inzulínu …

Účasť na vzdelávacích programoch bez bližšej legislatívnej špecifikácie

Okrem vzdelávacích programov štátne akreditovaných a uznávajúcich Alianciu výživových poradcov máme „na trhu“ i mnoho bližšie nešpecifikovaných programov, seminárov, združení a školení (fyzicky alebo na internete, doma alebo v zahraničí), ktoré možno jednoducho absolvovať  výmenou za certifikát o úspešnom ukončení, oficiálne neuznávaný žiadnou našou štátnou inštutúciou. Existujú i tzv. online univerzity, ktoré môžu ponúkať i niekoľko-mesačné až viacročné štúdium patrične spoplatnené nemalou sumou, ale bez akejkoľvek akreditácie nielen u nás, ale aj v pôvodnom štáte, ak nejde o oficálnu inštitúciu. Veľmi populárne sú online univerzity hlavne v USA, kde existujú i rôzne „neoficiálne“ akademické tituly.

Netreba zvlášť hovoriť o tom, že môže ísť o odborne vysokokvalitné kurzy, ale aj totálne prepadáky s podvodným kontextom.

Samoštúdium, „vlastná iniciatíva“

Najlepšie nakoniec. Pretože poradenstvo v oblasti zdravého životného štýlu a výživy je na Slovensku a v Českej republike živnosťou voľnou, môže sa „odborníkom na výživu stať naozaj každý – fakt, bez srandy.

Hneď zajtra môžeš (áno, aj Ty) zájsť na živnostenský úrad a nahlásiť si živnosť pre výživové poradenstvo … aj keby si bol jadrový fyzik a ani netušil, že vôbec existujú nejaké tuky, cukry a bielkoviny v strave…

Proti tejto nezmyselnej legislatíve bojujú ako „zdravotnícki výživári“, tak aj „výživoví poradcovia z Aliancie výživových poradcov“… Zatiaľ zjavne neúspešne. Možno preto, že investujú viac energie do hádania sa medzi sebou…. alebo preto, že niekto „tam hore na Ministerstve“ nemá záujem o to, aby výživa, čoby jeden z hlavných pilierov prevencie bola braná dostatočne vážne.  [Tweet „Nie som zástanca konšpiračných teórií, ale prevencia hold v zdravotníctve nefičí…“]

Často sa jedná o nasledovné „odborné“ prototipy (berte s humorom):

  • Liečiteľ-samospasiteľ:  Človek ktorý pomocou určitej viac či menej samostatne zostavenej diéty vyriešil svoje (alebo manželove/ine a p.) zdravotné problémy alebo nadváhu a cíti, že tento osobný triumpf a výhru nad sebou potrebuje nutne (pre)dať do sveta
  • Fitness-guru: Človek športom nadšený, ktorý sa vo svojich teenagerskych rokoch preorientoval z Mekáča do posilovne, aby zvýšil svoje šance v boji o pozornosť opačného pohlavia, vybudoval slušnú základňu fanúšikov na Instagrame i slušnú kopu svalov… a má zrazu pocit, že žiadny výživový problém nie je prekážkou pre nikoho, stačí sa hýbať a jesť dostatok bielkovín… uff
  • Výživový radikalista: Človek, ktorý fandí len jedinému výživovému smeru bez výnimiek s takmer ortorektickými sklonmi. Potrebuje presvedčiť celý svet o tom, že len on a jeho výživový smer je správny, eticky udržateľný a naj-naj-naj-zdravší
  • Odborník oblúkom: tu ide sranda bokom. Treba poznamenať, že existuje i mnoho kvalifikovaných vzdelaných ľudí, ktorí možno neštudovali priamo výživu, ale výžive podobný obor napríklad výživu a regeneráciu športovcov, verejné zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo, farmáciu, technológiu potravín, hygienu.  Tým pádom majú pravdepodobne aspoň aké-také solídne základy z dôležitých predmetov, napríklad biológie, fyziológie, preventívneho lekárstva a môžu za určitých okolností disponovať kvalitnejšími vedomosťami než hocktorý „voľný živnostník“

Podčiarknuté na záver:

Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek spôsob vzdelania vo výžive, treba mať na pamäti, že „odborníkom na výživu“ sa človek nestane za mesiac, ba dokonca ani za tri a viac rokov. Výživa sa neustále vyvíja nezvratiteľným tempom a tomu sa treba vždy nanovo prispôsobiť. Čo je ale vo výžive za každých okolností dôležité, sú dve veci:

  • solidna vedomostná základňa (hlavne poznatky z biochémie,  patofyziológie, metodológie vedeckého výskumu a náuke o potavinách) na ktorej je možné stavať
  • nezávilý, tolerantný pohľad a postoj k rôznym výživovým smerom a ideológiám

Ak sa v tomto článku na niečo dôležité v oblasti vzdelávania odborníkov na výživu pozabudlo, neuviedlo správne alebo dostatočne… upozornite na to prosím v kometároch.

6 thoughts on “AKO SA STAŤ „VÝŽIVÁROM“

  1. PO prečítaní tohto článku mám fakt zmiešané pocity. Autor má pravdu v tom , že s „výživármi“sa roztrhlo vrece a kurzy ich chrlia na počkanie. Ja som potencionalne tiež jedna z nich.Nemyslím si, že na to ,aby človek vedel robiť svoje povolanie korektne netreba mať za každu cenu vysokoškolské vzdelanie , akreditáciu….alebo študovať 3-5 rokov. Ak má niekto „základňu“ napr. xx rokov pracuje v zdravotnictve je to lepšia štartovaci čiara ako keby predtým pracoval ako elektikár alebo predavačka /ospravedlnujem sa , nechcela som sa nikoho dotknuť/.

    1. Dobrý deň, Miroslava.
      Ďakujem za trefný komentár. Samozrejme nie je ani mojim záujmom hádzať všetkých do jedného vreca alebo sa nedajbože správať povýčenecky len preto, že mám „vysokú“. Aj výživový poradca ako absolvent kurzu, môže svoju prácu vykonávať kvalitne, ak sa vzdeláva, rozumie odbornej zdravotníckej literatúre, alebo pochádza, ako spomínate, zo zdravotníckeho prostredia. Problém osobne vidím v tom, že do výživy, ako komplexného klinického oboru sa nám (nielen) na Slovensku púšťajú i tí pomyslení „elektrikári alebo predavačky“ bez preukázateľne komplexnej vedomostnej základne aspoň na úrovni strednej zdravotníckej školy. Vzniká tak priestor pre šírenie dezinformácií, poloprávd alebo žiaľ aj vyslovených blbostí. Ľudia nevedia, čomu veriť a ľahko potom naletia podvodníkom.

  2. Dobry den,som asistentka vyzivy a nenajdem nikde informacie o tom ako je to s nostrifikaciou odboru v Rakusku. Dakujem Lenka

  3. Zaujimave citanie, aj ked si vlastnu polievocku pochopitelne prihrievate. Myslim, ze odborníkom moze byt ktokolvek, ked sa tomu dostatocne venuje. Nemusi mat ani VS ani iny certfikat. Ale vypovedaciu hodnotu clanku by podstatne zvysilo, keby tam nebolo take mnozstvo chyb. To sa od absolventa VS akosi ocakava, ze aj v tomto smere ma svoj prejav zvladnuty.

    1. Dobrý deň, Bebatka. Váš názor rešpektujem, ale zároveň si nemyslím, že by som svojmu oboru chcela cielene nahrávať – práve naopak, často sa aj voči vlastnému oboru vyjadrujem dosť kriticky. Nik nie je bez chyby a možností, ako byť odborníkom na výživu, sa ponúka viacero. Záleží potom už len na vedeckej kvalite a komplexnosti odovzdávaných informácií. Ak sa domnievate, že v článku sa nachádzajú chyby faktografické-obsahové, môžete mňa a ďalších čitateľov prosím ďalej informovať v diskusii. Za prípadné gramatické alebo štylistické chyby sa ospravedlňujem a pokúsim sa im vyhnúť v ďalších príspevkoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.